Už po devätnástykrát sa v predposledný februárový víkend uskutočnil v dvoch michalovských halách Chemkostav aréne a telocvični Gymnázia Pavla Horova turnaj starších a mladších žiačok Sladovňa Cup. Ten už po ôsmykrát niesol názov firmy Sladovňa, ktorá sa stala jeho garantom a hlavným partnerom. Aj preto sme sa porozprávali s jej majiteľom Milanom Lapišákom, ktorý je aj aktívnym členom správnej rady klubu, o turnaji, o jeho budúcnosti, ale aj o tom, prečo sa rozhodol financovať žiacky turnaj.
Pán Lapišák, žiacky turnaj sa v Michalovciach odohral už po devätnástykrát. Čo hovoríte na jeho dlhovekosť?
„Je to krásne, že už napísal devätnástu kapitolu. Mládež je naša budúcnosť. Venovať sa mládeži, venovať sa deťom, je základ a malo by to byť hlavné. Keď to robí takýto klub, ktorý je úspešný doma aj v zahraničí a Iuventa taký klub je, je to chvályhodné a pekné. O to viac, že takýto turnaj zorganizovať nie je vôbec jednoduché. Dá to veľa námahy, zoberie veľa síl a ja sa aj touto cestou chcem organizátorom poďakovať. Ich prácu si nesmierne vážim a som rád, že my ako firma môžeme pomôcť aspoň tým, že turnaj zastrešujeme.“
Prečo ste sa vy rozhodli zobrať si tento turnaj pod svoje krídla?
„Ja zastávam názor, že najlepší by sa mali spájať. Osobne Iuventu považujem za najlepší športový klub v Michalovciach. Áno je pravdou, že momentálne tu máme aj dobrých futbalistov a hokejistov, ktorí hrávajú najvyššie súťaže. Toľko úspechov a pohárov ako Iuventa ale nezískali, aj keď verím, že raz sa im to podariť môže. No a Sladovňa je jedna špičková, povedal by som, že európska firma. Tiež si myslím, že patrí medzi najlepšie v Michalovciach. A ako som povedal, najlepší by sa mali spájať.“
Vidieť sme tu mohli veľa talentovaných dievčat. Veríte, že niektoré z nich prerazia aj do ženských tímov?
„Som o tom presvedčený, že viaceré z nich na to majú. Veď aj v našom klube v posledných rokoch hrá čoraz viac odchovankýň. Dievčatá ale musia vydržať, musia byť trpezlivé. Keď budú venovať športu, čo si vyžaduje, určite sa im to vráti a presadia sa v ženskej hádzanej. A niektoré nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Som o tom presvedčený, že to tak byť môže.“