Ako ste si určite všimli, naša internetová stránka prešla počas leta výraznou obmenou. Uvedomujeme si, že v tomto prípade musíme napredovať aj my. Aj preto sme sa rozhodli každý týždeň ju obohacovať o pravidelné rubriky. Nebudú to len o seniorskom tíme, ale aj o mládež. Jednou z takých rubrík je rozhovor na týždeň, ktorý bude mať pracovný podnadpis Na slovíčko s … Ako prvého sme oslovili športového riaditeľa Iuventy Michalovce Jana Beňadika. Tentoraz sme sa nepýtali na ženské družstvo, skôr sme sa zamerali na mládež a aktuálne témy, ktoré ju trápia. Takže, nech sa páči, prvý rozhovor týždňa, Na slovíčko s Janom Beňadikom…

Pred viac ako mesiacom začala dorastenecká súťaž. Ako hodnotíte prvé kolá a celkovo úroveň súťaže?
„Naposledy som bol súčasťou tejto súťaže pred desiatimi rokmi, čím chcem povedať, že sa s ňou opäť viac menej zoznamujem. Pozitívom je, že za päť kôl som videl dostatok zaujímavých hráčok, ale aj to, že celkovo individuálna kvalita hráčok v jednotlivých družstvách nie je na optimálnej úrovni. Nemám na mysli len fyzické nedostatky, ale aj technické. Celkovo je hra družstiev, keď hodnotíme systém a taktickú vyspelosť hráčok, na nižšej úrovni. Smerom k reprezentácii a medzinárodnej konfrontácii bude veľmi náročné dostať družstvá na potrebnú úroveň.”

To znie kriticky….
„Ja som pri mládežníckych reprezentáciách zažil ME kadetiek 2009 v Srbsku a EYOF 2009 vo Fínsku a oproti tomu som pracoval s družstvom, ktoré sa zúčastnilo domácich MS kadetiek 2016 v Bratislave. Takže viem, ako sa kvalita hráčok za ten čas zmenila. Poviem úprimne, že keď sme s mojím realizačným tímom prišli na jeseň 2015 k reprezentácii kadetiek na prvý zraz v Košiciach, tak som si nevedel predstaviť, že toto družstvo má absolvovať MS. Odstupom času musím povedať, že väčšina hráčok bola extrémne pracovitá a ambiciózna, čím sa nám spoločne podarilo vybudovať družstvo, ktoré verím na domácich majstrovstvách spravilo fanúšikom radosť.”

Aké vidíte riešenie tejto situácie?
„Projekt regionálnych centier by mal byť toho zárukou. To, že postupne začneme vychovávať také hráčky, aby sme mohli pravidelne hrať najvyššiu kategóriu ME a časom možno pomýšľali na nejaký väčší výsledok. Myslím si, že by to nemalo byť len o kontrole klubov či plnia zväzovú koncepciu zo strany RCH, ale aj o tom, prísť a poradiť ľuďom v kluboch s ich problémami, ktoré ich trápia a možno zo svojej osobnej skúsenosti im poskytnúť riešenia. Dôležité je samozrejme sa rozprávať o tréningovom procese, o jeho organizácii, ale taktiež o tom, ako deti dostať na hádzanú. Tomu sa dnes venuje mimoriadna pozornosť, čo je správne. Veľmi sa mi páči ako svoju rolu poňal Rado Antl ako ambasádor RCH. Má obrovské hráčske skúsenosti, ktoré chodí do klubov priamo hráčom odovzdávať. Nám konkrétne pomáha s individuálnym rozvojom našich hráčok. Nie len pre hráčky, ktoré sa na neho vždy veľmi tešia, ale aj pre mňa ako trénera je to posun vpred. A takto by to malo podľa mňa fungovať, aby sme si skúsenosti vzájomne odovzdávali.”

Ako teda dnes vyzerá tréningový proces dorasteniek Iuventy?
„Aktuálne družstvá trénujú 6x za týždeň. Dôraz kladieme na individuálny rozvoj hráčok. V spolupráci s fyzioterapeutom riešime stabilizačné a kompenzačné cvičenia, celkovo sa zameriavame na prevenciu pred zranením. Dvakrát v týždni pracujeme v posilňovni s Milicou Tomkovou a Peťom Baňackým. Taktiež máme jednu tréningovú jednotku, kde pracujeme len na individuálnych herných činnostiach hráčok. Tak ako som spomínal, je to aj za účasti napríklad Rada Antla. Jano Lajčák sa v tom čase venuje brankárkam. V rámci teamového tréningu máme stredajšie zápasy s bývalými hráčkami Iuventy. K dispozícii máme aj rehabilitačnú linku.”

K čomu to celé má smerovať?
„Chceme vychovávať hráčky pre naše družstvo žien, ale aj ľudí, ktorí budú mať pozitívny vzťah k športu. Treba povedať, že tá práca má ďaleko širší rozmer. Dnes je to, aby sa s deťmi a mládežou pracovalo a venovali sa športu posunulo na verejný záujem. Mesto Michalovce to jasne deklaruje aj tým, že podporuje činnosť mládeže Iuventy Michalovce. Všetci tréneri a funkcionári pracujú s dievčatami tak, aby v budúcnosti práve toto mesto, ako odchovankyne mohli reprezentovať v dospelej kategórii, a takto tu dôveru v ich schopnosti mestu a klubu vrátili. Dnes klub prijal túto filozofiu a snaží sa to maximálne podporovať.”

Nedá sa nám pri tejto príležitosti neopýtať na odchod dvoch hráčok (Duranková, Kondášová) z dorastu do maďarskej Kisvárdy.
„Bohužiaľ, v tomto prípade sa tak nestane, že by tu dôveru oplatili reprezentáciou rodnému mestu a klubu, ktorý ich vychoval. Ale my sa riadime aj tým, že tu budú hračky, ktoré ukážu, že tu skutočne ostať chcú a hlavne si to musia svojou prácou zaslúžiť. Chcel by som veriť tomu, že odchod do Kisvárdy bol v prospech tých dievčat, ale momentálne o tom nie som presvedčený. V Iuvente mali vytvorené ideálne podmienky, aby sa výkonnostne posúvali ďalej. Na príklade Katky Mulíkovej je jasne vidieť, že sa maximálne staráme o športový rast hráčok, napríklad aj tým, že sme ju uvoľnili na hosťovanie do družstva Prešova, kde má aktuálne väčšiu možnosť zápasového vyťaženia potrebného pre jej výkonnostný rast.”

Nemrzí vás to?
„Mrzí ma to len z toho hľadiska, že sa takto devalvuje desaťročná práca s týmito hráčkami. Ale pokiaľ vy dáte 17-ročnú hráčku na súpisku pre Pohár EHF a chcete jej dať privoňať k tejto európskej súťaži, aby mala ďalší pozitívny impulz do práce a ona vám príde oznámiť, že z klubu odchádza… Viete, Kisvárda dala žiadosť o študentské hosťovanie v mládežníckej súťaži v Maďarsku s možnosťou maximálne tretej ligy dospelých a toto dáte do porovnania s európskym pohárom za materský klub, tu sa nie je o čom baviť. Najsmutnejšie na tom prestupe je, že sa transfer nakoniec zmenil na amatérsky prestup, ale až po našom upozornení. Kto má teda aký záujem na športovom raste zmienených hráčok? Asi iba agent, ktorý to sprostredkoval na svojej provízii…”

Aká je vlastne šanca presadiť sa v ženskej hádzanej u našich južných susedov?
„Tu treba povedať, že tento ročník tam je cez 70 legionárok. Tieto hráčky tam prichádzajú ako reprezentantky svojich krajín v dospelej kategórii. Len v samotnej Kisvárde, ktorá je k nám najbližšie, pravidelne v družstve nastupujú 3-4 maďarské hráčky a ostatné sú zahraničné. Tu je jasne vidieť, aký pretlak kvality je v tejto súťaži. Asi pred dvoma rokmi tam bola sezónu slovenská reprezentantka Monika Rajnohová a po nej odišla. V Michalovciach známa Julia Kučerová tam bola tri sezóny, ale vždy po sezóne menila klub. Tu je vidieť ako náročné si tam je vybudovať stabilnú pozíciu. Taktiež tam bola moja bývalá zverenkyňa, česká reprezentantka Michaela Hrbková, ktorá je dnes hviezdou bundesligy a z Maďarska po polroku odišla… A to sezónu predtým úspešne hrala za Záhreb Ligu majstrov…”

Ako teda dnes pracovať s deťmi a hráčkami, aby mohli byť úspešné nie len u nás ale aj vo svete?
„To čo ste povedali je veľmi dôležité, treba byť najskôr úspešný doma a potom, keď to tu svojou kvalitou prerastiem, hľadám možnosti ako sa posúvať ďalej. Ak sa nám podarí byť v našej krajine najlepší, tak si musíme uvedomiť, že v medzinárodnej konfrontácii to je dnes úplne inak. Treba zostať pokorný a pracovať možno ešte viac. Pre nás trénerov je úloha, aby sme sa viac vzdelávali, nežili z minulosti. Viac pracovali, boli ochotný sa podeliť o naše vedomosti… Uvedomiť si, že sme nielen konkurenti, ale hlavne by sme mali byť ľudia, čo si v rámci našej komunity pomáhajú. Potom môžeme lepšie pomôcť aj našim hráčkam.”